Farský kostol sv. Juraja v Kostolných Miticiach

Rímskokatolícky farský Kostol svätého Juraja, ktorý je zároveň evidovanou národnou kultúrnou pamiatkou, sa nachádza v severovýchodnej časti obce Kostolné Mitice. Je situovaný na miernom svahu pod lesom, v bezprostrednej blízkosti fary. Pred priečelím kostola je terén spevnený vysokým oporným múrom, ktorý stavbu výrazne oddeľuje od priľahlej cesty a zároveň jej dodáva monumentálny charakter.

Vznik prvej sakrálnej stavby v Kostolných Miticiach úzko súvisí so založením miestnej fary, ku ktorému došlo pravdepodobne v polovici 13. storočia. Architektonickú podobu najstaršieho kostola dnes už nepoznáme, avšak jeho stredoveké patrocínium svätého Juraja pretrvalo až do súčasnosti. Písomné pramene datujú výstavbu gotického kostola do roku 1494. Na jeho budovaní sa podľa všetkého podieľali členovia miestneho zemepanského rodu Rožňovcov – Ladislav a Osvald.

Vzácnym a v rámci trenčianskeho okresu ojedinelým hmotným dokladom stredovekej existencie kostola je kamenný svätostánok (sanktuárium) s ozdobnými mrežovými dvierkami a reliéfnym nápisom, ktorý sa v kostole zachoval dodnes.

Na stredoveký pôvod kostola poukazuje aj skutočnosť, že ešte v polovici 18. storočia písomné pramene spomínajú v jeho bezprostrednom okolí cintorín obohnaný ohradovým múrom. Pod kostolom sa podľa všetkého nachádzali tri krypty – jedna farská a dve rodové, patriace rodom Madocsányiovcov a Ordodyovcov. Obe rodové krypty boli zrušené v súvislosti s výstavbou novej lode kostola.

Podľa zachovaných správ ešte v roku 1747 existovala stará svätyňa, zatiaľ čo loď kostola už bola nanovo vybudovaná a zaklenutá. Je pravdepodobné, že časti murív alebo aspoň stavebný materiál zo staršieho stredovekého kostola boli pri výstavbe dnešného objektu znovu použité alebo priamo začlenené do novej stavby.

So stredovekou stavebnou fázou mitického kostola súvisia aj dva mimoriadne cenné hmotné doklady – neskorogotické zvony, ktoré sa dodnes nachádzajú vo veži kostola. Prvý z nich je datovaný rokom 1481, druhý rokom 1519.

Súčasná podoba Kostola svätého Juraja je výsledkom výraznej barokovej prestavby, realizovanej v rokoch 1794 až 1798 z podnetu nitrianskeho biskupa Františka Xavera Fuchsa. Dnešná trojpodlažná veža bola postavená v roku 1798 po zrútení staršej veže.

V roku 1802 daroval nitriansky biskup František Xaver Fuchs kostolu nový organ s ôsmimi registrami v hodnote 255 zlatých. Novopostavený farský Kostol svätého Juraja bol slávnostne konsekrovaný na 21. nedeľu po Turíciach, teda 23. októbra 1803.

Dnešnú výtvarnú výzdobu kostola dotvárajú nástenné maľby akademického maliara Edmunda Massányiho z roku 1943. Autorom hlavného oltára je tesár Jozef Siklaj. Súčasný organ pochádza z roku 1895 a jeho tvorcom bol Vincent Možný, žiak významnej organárskej školy Martina Šaška z Brezovej pod Bradlom.